Bicycle motocross (BMX) alebo znamy aj ako bicross je..
......individuálny šport, pri ktorom súťaží skupina jazdcov medzi sebou na špeciálne upravených tratiach približne 400 metrov dlhých s radom skokov. Celá trať je väčšinou postavená na pomerne malej ploche a medzi štartom a cieľom je len malý výškový rozdiel. Rozhodujúca je tu rýchlosť, výbušnosť, ale tiež cit pre bicykel pri dlhých letoch na veľkých skokoch. Tiež drzosť, priebojnosť a rýchlosť rozhodovania v bojoch po štarte a v zákrutách. . Je to šport, ktorý v deťoch rozvíja mimo telesnej zdatnosti aj ich individualitu, dynamiku, priebojnosť, rýchlosť myslenia, rozhodovania a reakcií. Venujú sa mu deti od 5-ich rokov až po 50 ročných seniorov. Základom každej bikrosovej trate je štartovný pahorok so štartovacou rampou, ktorá vypustí na trať vždy osem jazdcov, ktorí medzi sebou bojujú o postup do ďalších častí preteku. Skoky sú robené z hliny a ako vrchný povrch býva najviac používaná šotolina. Poslednou dobou sa tiež stále častejšie používa do zákrut a na odrazové hrany skokov asfalt. Vďaka tomu, že trate sú vždy pevne uvalcované, jazdia bikrosári s pevnou vidlicou. Skoky na dráhe sú rôzne, či už veľkosťou, alebo typom a teda trať každého klubu je iná. Najznámejšie sú dvojskoky, trojskoky, lavice a vyskakovák, u ktorého je odrazová hrana položená nižšie než dopadová. V cieľových rovinkách sa stávajú módou tzv. mnohoskoky, tj. skok zložený z viac jednoduchých prvkov, ktoré dávajú viac možností na prejazd či skočenie. Pretekári jazdia na dvadsať a dvadsaťštyripalcových (Cruiser) špeciáloch. Preteky sú vďaka veľkej rýchlosti a technickej náročnosti atraktívne pre divákov, ale pri kolíziách tiež veľakrát bolestivé pre jazdcov. Preto nosia povinnú výbavu v podobe prilby, rukavíc, dresu s dlhým rukávom a dlhými nohavicami. Mnohí dopĺňajú svoju výstroj o chrániče kolien, lakťov, hrudníka a chrbtice. Systém pretekov podľa medzinárodných predpisov je jednoduchý, napríklad vo vekovej kategórii, kde sa na štarte zíde 64 jazdcov, ide 8 skupín po osem jazdcov, a to tak, že každá skupina odjazdí tri kvalifikačné jazdy a štyria najúspešnejší jazdci vždy postupujú ďalej, do 32 členného štvrťfinále, kde sú 4 skupiny po 8 pretekároch, ale pozor, ide sa už len jedna jazda. Z každej jazdy prví 4 postupujú do semifinále, kde sú dve skupiny po 8, a znovu rovnakým vyraďovacím spôsobom, kým neostane finálová osmička, ktorá si to v jednej jazde rozdá o konečné poradie. Čas tu nie je dôležitý, dôležité je vždy prebojovať sa do prvej štvorice a postupovať tak ďalej v preteku.